básnická zbierka: slnko vyjde zas.

Autor: Števo Szabó | 19.10.2011 o 13:20 | (upravené 19.10.2011 o 13:29) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  96x

Mo ja druhá básnická zbierka Slnko vyjde zas.Čítajte a hodnote!Dakujem

::Vykroč vpred::

Deň prichádza ku koncu, oči tvoje strácajú farbu.

Kráčaš úzkou uličkou. dotýkaš sa múrov stiesnených.

Hladíš vpred, svetlo však nevidieť.

Nemusíš isť, tou cestou

Nemusíš sa stratiť.

Myšlienky ti utekajú, ako čas.

Ako čas strávený v pochmúrnej noci.

Nemusíš sa nechať pohltiť temnom.

Nemusíš sa strácať.

Zavri oči, mysli na spásu.

Na spásu, keď skonči tvoja doba temna

Keď, skonči tvoja doba smútku.

Uver mi, keď sa pokúsim rozjasniť všetky lampy.

Uver mi, keď sa pokúsim ukázať ti cestu von.

Von z tohto temna

Von z tohto zániku.

Otvor oči, nie si ďaleko odo mňa .

Som svetlo na konci všetkých strastí.

Rozjasním ti cestu.

Rozžiarim všetky lampy.

Múry, čo ta obklopujú.

Múry, čo ťa stiesňujú.

Dokážem prekonať.

Nie je to, len moja fantázia.

Tak uver, že po tme príde svetlo.

Tak uver, že cestu von ti ukážem.

Podaj mi ruku, nechaj sa mnou viesť.

Strach nechaj v temnote.

Nádej si zober so sebou.

Vykroč vpred, do neznáma.

Vykroč vpred, z rizikom zatratenia.

Som možná nádej i skaza

Som možné svetlo i tma.

Zavri oči, nechaj sa mnou viesť vpred.

 

: :Mocný Dunaj::

Kedysi, delil ľudí.

Kedysi, delil národy.

Zopár ľudí muselo umrieť.

Zopár ľudí to muselo pokoriť.

Je, tak špinavý.

Je, tak zákerný.

Je, ako my.

Delil to, čo sa nemalo spojiť.

Delil nás, aby nás ochránil.

Všetko zákerné, čo sme spravili.

Všetky myšlienky čierne, ktoré sme vytvárali.

Urobili sme z neho to, načo teraz nie sme hrdý.

Bojíme sa toho, čo sme sami vytvorili.

Spravili sme to my.

Sme vinný, len my.

Prechádzam cez most a hladím, ako ten čas ubehol.

Pozriem doľava, pozriem doprava, vidím civilizáciu.

Ktorá našla cestu k sebe, mostom - nemostom.

Nastáva ticho.

Nastáva tá hrôza.

Keď, sa opäť prebudí.

Keď, všetko opäť pokorí.

Je, tak špinavý.

Je, tak zákerný.

Ako, sme my.

Keď, príde čas odchodu.

Pohltí naše hriechy.

Pohltí našu pýchu.

Pochopíme, čo nás spojilo.

Čo, nás opäť oddelí.

Vidíš, ten Dunaj.

Toto, je náš koniec.

 

::My::

Nenúť ma veriť, že nastal problém.

Nehovor mi, že to nie je možné.

Chcem ťa a preto musím.

Nájsť pre nás, to najlepšie riešenie.

Chcem aby tá naša hviezda.

Nikdy kvôli nám nezhasla.

Aby nikdy z nebies nespadla.

Žiaru si zachovala.

Neexistuje pre nás problém.

Ktorý, nemá riešenie.

Môžeš sa na mňa chvíľami hnevať.

Len, ak tvoj hnev bude silnejší.

Než moje nadšenie z teba.

Nedokážeme sa na seba dlho hnevať.

Lebo vieme ako dlho budeme bez seba.

Dovolím ti, sa na mňa pozerať.

Len, ak ma urobíš šťastím.

Ak ani chvíľu mi nedovolíš.

Byť opäť horším.

Neexistuje Ja.

Neexistuje Ty.

Počúvam a poznám, len My.

Len, my sme veľkých činov schopný.

Len, my sme veľkej lásky schopný.

Nedovolím ti viac plakať.

Nedovolíš mi viac sa ľutovať.

Ak niečo pre teba znamená.

Ak niečo pre teba znamenám.

Pojem My.

A nie Ty.

Budeme skutočne šťastný.

 

 

::Jediná::

Koľko ľudí, ti verí?

Koľko, ti meno nepošpiní?

Koľký, pri tebe stoja?

Koľko, námahy im to dáva?

Stojíš tu, ako bezradne slepý.

Snažíš, sa pôsobiť nevinne.

Za všetko si môžeš, ty.

Za všetkým tým, si vinný.

Minulosť, si ťa rada nájde.

Zatváraš oči pred pravdou, nech nie je vidieť.

Čo, všetko zlé, sa okolo teba deje.

Je, asi jediná.

Ktorá, ti nádej dáva.

Je, asi jediná.

Ktorá, pravdu pozná.

Voľ, cestu k nej.

Nie, od nej.

Je, asi jediná.

Ktorá, v tebe dobro vída.

Nájdi si ,cestu k nej.

Hľadaj, čo najmenej.

Živí tvoju nádej.

Živí tvoje predstavy.

Že, aj svetlé noci môžu byť.

Že, aj niečo lepšie v tebe, môže byť.

Že, aj niečo lepšie v tebe, môže žiť.

Je, asi jediná.

Ktorá, neverí v tvoj smutný koniec.

Tak, ju nezanechávaj. Ako dáky blbec.

Je, asi jediná.

Čo, ti vieru dáva.

Že, ak príde tvoj koniec.

Nezomrieš, ako blbec.

 

::Je len, tvoja::

Kto, by povedal, že sa to stane.

Že, sa moje telo zachveje.

Silnie, to ako túžba.

Ktorá, nikdy neprestáva.

Bal, som sa prejaviť cit.

Nechcel som, už ďalej žiť.

Poznáš, ten pocit, čo ťa chladí?

Keď, aj na púšti mrazí?

To, čo  to s tebou stvára.

Nie je to, žiadna  faloš.

Chladným, ťa nezanecháva.

Nepokúšaj sa opäť o faloš.

Toto, nie je žiadna hra.

Zlomené srdcia, to zanecháva.

Poznáš, ten pocit, keď aj najväčšej kose  teplo dáva?

Vďaka nej, sa všetko ľahko prekonáva.

Svet plný skazy, teba to čistím ponechá.

Pre, koho dýchať chceš?

Pre, koho umrieť chceš?

Je, len tvoja.

Tak, si ju zober.

Neboj sa brať, keď sa ti ponúka.

Ochráni ťa, ako najlepší pancier.

Keď, chce byt s tebou.

Pri nej môžeš, byť sám sebou.

Ona je, len tvoja každodenná modlitba.

Ktorá, ťa rada napĺňa.

Tak, neváhaj vkročiť do prázdna.

Čo, ti aj tak, krídla dá.

 

::Čas, mi beží::

Zopár dní, čo sa tu túlam.

Kráčam akoby vpred, ale zabúdam.

Stále, tie isté slová zo mňa kričia.

Vyzerá to tak, že znejú do prázdna.

Veľa sľubov ,som dal.

Veľa bremien, som zvládal.

Teraz, však márnim každou chvíľou.

Keby, existovala profesia flákač.

Bol by som, oblastný riaditeľ a možno viac.

Pozri sa, koľko som toho premárnil.

Pozri sa, koľko som toho stratil.

Začínam byť horší, ako splodina.

Aj invalid, si do života viac dáva.

Prečo som vlastne tu?

Keď, márnim všetkým, čím sa dá.

Čas mi beží ,teraz rýchlo.

Nestihnem sa spamätať, skončí to rýchlo.

Ľahostajnosťou som pokoril seba.

Je, to viac než smutné, hľadieť na seba.

Je, to čistá introspekcia.

Čas mi beží, strašne rýchlo.

Ani sa nenazdám, že to pre mňa skončilo.

Posledný krát, hlavu zdvihnem.

Z posledných síl, sa zo životom popasujem.

Vedz, ak to nezvládnem.

Toto, bude môj koniec.

Čas mi beží.

A ja sním, tempo držím.

 

::Prišla si, tak neodíď::

Kráčajúc sám životom, bez cieľa.

Zaspávajúc sám deň, čo deň, bez teba.

Neboli dni, bez tmy.

Neboli noci, bez viny.

Prišiel máj lásky čas.

Pre mňa to, však bol len, času žiaľ.

Rozkvitnuté stromy majú pohladiť dušu.

Mne však privádzajú, len alergiu.

Mladí držiac sa za ruku.

Privádzajú ma do žiaľu.

Vstúpil som, však do sveta chatu.(četu)

Začalo mi, byť k svetu.

Veľa tvári.

Veľa nickov.

Veľa osobností.

Hľadajúc však lásku, na dobu neurčitú.

Hľadajúc svoju polku, budúcu.

Strácajúc vieru, že príde.

Naivne som si myslel, že neodíde.

Svete virtuálnom, sme sa stretli.

Dúfajúc, že sme si súdený.

Keď, si prišla, tak neodíď.

Keď, si ma namotala, tak ma neodmotávaj.

Ak, sa máme stretnúť, tu v realite.

Ak, máme v sebe spočinúť.

Nech, sa to stane.

Nech, to nikdy neskončí.

Aby, sme raz spolu zostali.

Aby, sme sa raz aj spoznali.

Snívajme o tom, čo sa realitou stať môže.

Čo, ľudské životy, zmeniť môže.

Ak, si prišla, tak neodíď.

Raz spolu, večne žiť.

Neodíď, keď raz vo mne svetlo prebije, všetko zlé.

 

::Buď môj kritik::

Odborník na slovo a písmo.

Sleduje moje kroky k cieľu.

Nič, nenecháva na náhodu.

Všetko zlé na mne, ťa zaujalo.

Hej, kritik, hovorím o tebe.

Hej kritik, mráz na chrbte mi robíš.

Ti ani nevidíš, čo ma to stojí.

Udržať sa v reťazi.

Hej kritik, asi nie som dosť pre teba dobrý.

Neovládam pravidlá gramatiky, mam sa cítiť ako hňup?

Tvorím komplikované diela, pre tvoju hlavičku.

Robím si čiarky, kde sa mi chce.

Obľubujem ypsilony, lebo to rád vyjadrujem tvrdo.

Si, môj kritik.

Si, moja možná skaza.

Si, moja možná nádej.

Neobľubujem tvoju gramatiku.

Neobľubujem tvoj zmysel, pre jednoduchosť.

Zvykni si, že rád vraciam úder.

Zvyknem si, že mi to vrátiš dupľované.

Si, môj kritik.

Si, moje pohoršenie.

Rob si svoju prácu naďalej.

Nechystám sa odísť z tohto piedestálu.

Nechystám sa ukončiť moju súkromnú slávu.

Si môj kritik.

Nesnaž sa, odo mňa odísť.

 

::Sila slov::

Len, ty vieš.

Čo, ma páli.

Len, ty smieš.

Čo, to silí.

Neprestávaj sa dívať.

Neprestávaj o mne snívať.

Vieš, čo sa stane?

Keď, ten deň nastane?

Nič náhodné sa nestane.

Bozk náš sa udeje.

Cítiš to ty.

Cítim to ja.

Naše vnútro, je plné zmeny.

Chcela si povedať, že si šťastná.

Nestihla si to.

Bozkom som, ťa opantal.

Zvláštne chvenie ma zastihlo.

Čo, by ten bozk povedal?

Že, je mi jedno následkov.

Hlavne aby večnosť trval.

V tejto chvíli, sa nebojím bohov.

Zem, oheň, vzduch a voda.

Nezabránia tomu, čo zmysel pre mňa má.

Vedz, že nie som blázon.

Ktorý, povie amen.

Ukážem ti môj svet.

Kde, inej lásky ako tvojej niet.

 

::Ešte, nie je čas::

Prišli dni súdu môjho.

Prichádzam zadržaný v putách.

Veľa ľudí mi hovorilo.

Že, pravda ma nájde na miestach.

Kde, málo ľudí púšťam.

Prišla za mnou nečakane.

Aby, mi ukázala, akých chýb sa dopúšťam.

Nie je, to však nečakané.

Otvor svoje oči, povedať ti chcem.

Prečo nemôžem byť s tebou.

Nesiem vinu so sebou.

Nemôžem byť s tebou, aj keď chcem.

Musím spraviť veľa.

Musím napraviť veľa.

Aby, som sa mohol opäť, na teba dívať.

V snoch s tebou zaspávať.

Prišla za mnou pravda.

Povedala mi, že ešte nie je čas.

Povedala mi, čo urobiť treba.

Nezabudni na mňa.

Keď, sa budeš cítiť sama.

Pravda prišla za mnou.

Že, treba žiť s ňou.

Jeden, pre druhého sme nedozreli.

Aby, som bol presnejší.

Nedozrel som ja.

Pravda mi povedala.

Že, žiť s ňou musím.

Inak, ani cestu k tebe hľadať nemusím.

Ešte, nie je čas.

Kým, so mnou budeš.

Nehľadaj v sebe príčinu.

Nenesieš v sebe vinu.

 

::Nepoznám diaľku::

Delí nás viac než stena.

Delí nás viac než hora.

Mne sa to však nepozdáva.

Že, diaľka v tom úlohu zohráva.

Asi mi neuveríš.

Keď zavriem oči, vidím teba.

Asi blízko nebudeš.

Pre mňa však nie si vzdialená.

Stačí keď zavriem oči.

A vidím opäť teba.

Začínam veriť v zázraky.

Že, nie si vzdialená.

Ale ,môjmu srdcu blízka.

Môžu nás naďalej deliť míle.

Pri zaspávaní, som však pri tebe.

Bojím sa však otvoriť oči.

Keď zistím, že tu nie si.

Že, sú to len sny.

Čo, nás robia blízkymi.

Chcem ďalej snívať.

Na diaľku sa nedívať.

Naďalej však ostávam veriť.

Že, diaľka nič nezmení.

Čo, život raz spojí.

To realita nerozdelí.

Keď, naďalej vášeň horí.

 

::Nechcieť zostať::

Asi, to znie hlúpo.

Keď, vo všetkom nemám jasno.

Niečo mi vraví, že mi to za to nestojí.

Akosi cítim, že tu nie som šťastný.

Na tomto mieste, nechcem žiť.

Treba pochopiť, kde sa necítime dobre.

Netreba zostávať tam, kde srdce plače.

Netúžim, tu zostať.

Nechcem, to znova prežívať.

Chcem utiecť tam.

Kde, lepšie možnosti mám.

Čo, je na tom, keď rasť chcem.

Čo, je zlé, keď inde žiť chcem.

Túžim utiecť.

Túžim zabudnúť.

Nechcem, tu byť.

Nechcem ,tu splesnivieť.

Inde, byť chcem.

Inde živiť nádej chcem.

Kde, to pre mňa hlbší zmysel má.

 

::Musím, ísť::

Idem cestou svojou.

Idem cestou neistou.

Vidím za sebou, len spúšť.

Bojím, sa upadnúť.

Či, si za to môžem sám.

Či, na výber mám.

Pravdu, si priznať musím.

Že, za sebou mám spúšť.

Ktorú, som sám stvoril.

Musím ti povedať.

Že, musím odísť.

Niekam, kde svoje chyby napravím.

Neber, to rozhorčenie.

Neber ,to osobne.

Keď, ma viac, už neuvidíš.

Keď, môj dotyk nepocítiš.

Zanechávam za sebou, len spúšť.

Bojím sa, toho predo mnou prejsť.

Bez, väčšej ujmy na srdci.

Bez, ujmy na duši.

Musím isť, aby som sa zachránil.

Aby, som za sebou, nič neničil.

Ani netušíš, že toto je posledný krát.

Čo, môžeš na mňa hľadieť.

Ani netušíš, čo ma čaká.

Čoho, sa moje srdce vzdáva.

Musím isť, aby som zachránil seba.

Zachránil teba.

Nehľadaj odpoveď.

Kde, jasnej odpovede niet.

Len, ver, že sa vrátim.

Iný, než som.

 

 

 

 

::Večne nahnevaný::

Všetko čo robím, je nesprávne.

Všetko čo robím, je omylné.

Nezostáva mi nič iné, len sa konečne zamyslieť.

Prečo som stále nečinný.

Prečo som stále nezodpovedný.

Prečo som stále sebecký.

Kopa mojich snov, sa nesplnia.

Kopa mojich smerov, sa stratia.

Opakovane omylný.

Opakovane nečinný.

Neviem, čo ma viac zožiera.

Začínam stále od znova.

Dookola, to však význam nemá.

Jediné, čo nemením.

Jediné, v čom som rovnaký.

Sú, pokusy o rýmy.

Sú, pokusy o výlevy.

Prečo som, tak neschopný.

Prečo som, tak slabý.

Večne som nahnevaný.

Večne som bezcieľny.

Chcem byť ten, ktorý ma kontrolu.

Nad životom svojim.

Kontrolu nad životom.

Nerád sa strácam.

Ale, ani sa nenachádzam.

Večne som nahnevaný.

Večne som stratený.

Nebaví ma to.

Je, to nedohľadne ďaleko.

A pritom, tak blízko.

 

 

::Utrhnutý z reťaze::

Opustí, ťa návyk.

Odíde zlozvyk.

Nekonečné nočné mory.

Odídu do ničoty.

Odchádzajú sľuby.

Prichádzajú činy.

Bol si, večne nahnevaný.

Bol si, večne stratený.

Nestojím o nervy.

Nestojím o zúfalstvá.

Čo, privádzajú do šialenstva.

Som ako odtrhnutý z reťazí.

Večne sme v sebe zajatý.

Pripravený čeliť.

Pripravený bojovať.

Do samého konca.

Od samého začiatku.

Verím, už v dobro.

Neverím v zlo.

Som ako utrhnutý z reťazí.

Nie sú to, len plané reči.

Nie sú to, len zázraky.

Sú, to skutočné predstavy.

Moje.

Vaše.

::Hľadaj príčinu::

Nikto nie je zúfalý.

Nikto nie je smutný.

Nič nie je, bez príčiny.

Nik nie je, bezdôvodne osamotený.

Zaútočiť na zdroj frustrácie.

Sa odkadiaľ hlása.

Ozýva sa to, ako ozvena.

Sú to naše emócie.

Emócia hnevu.

Emócia strachu.

Emócia šťastia.

Hľadá sa kúsok pokoja.

Pre našu deravú dušu.

Plnej podmieneného žiaľu.

Nič nie je, len tak.

Keď, sa zobúdzaš v neistote.

A zaspávaš v strachu.

Je to, príval hnevu.

Je to, príval smútku.

Ktoré, sa rútia odvšadiaľ.

V takejto dobe žijeme.

Nič nie je, bezdôvodné.

Nič nie je, bez príčiny.

Sami sme vinný.

Zaútočiť na zdroj frustrácie.

Sa, odvšadiaľ hlása.

Hľadaj príčinu, svojho hnevu.

Hľadaj príčinu, svojho smútku.

Spoznaj príčinu šťastia.

Zaspávaj príčinou nádeje.

Hľadaj.

Hľadaj sa.

Hľadajme.

Čo, nádej skutočne dáva.

Čo, nový počiatok hlása.

Buď šťastný.

Buď nahnevaná.

Buďte zúfalý.

Hľadajme príčinu.

Všeobecného zmätku.

Hľadajme kúsok zo seba.

V svojich spomienkach.

Nič nezostáva, bez príčiny.

Nik nezostáva, bez viny.

Možno, len ty.

Možno, len my.

 

::Hľadám sa::

Rozplynulo sa, už veľa snov.

Odznelo, už veľa výčitiek.

Opäť to skončilo, bez činov.

Je, len počuť môj nárek.

Opäť kričím do prázdna.

Môj hlas sa stráca.

O čom, to je?

Keď človek, tak žije.

Bez snov.

Bez cieľov.

Viem, čo chcem.

Premárniť svoj čas nechcem.

Teba chcem.

Blízko seba, chcem.

Mám svoje sny.

Ako si, ich zas neplním.

Zostávam opäť prázdny.

Viac svoj zámer, už nechápem.

Keby som začal žiť.

Podľa svojich túžob.

Podľa svojich snov.

Strácam sa, opäť a zas.

Hľadám pevnú pôdu, pod sebou.

Časť so mňa, však lieta v oblakoch.

Nie som z tebou.

Živím, len svoj strach.

Kričím do prázdna.

Lebo si myslím, že si ta pravá.

Čo, moje nariekanie vypočuje.

A zlé dni so mnou dožije.

 

::Prosím neodchádzaj::

Prišla si všedný deň.

Keď som sa, zvyčajne ľutoval.

Keď som sa, bál.

Zobudiť sa, nasledujúci deň.

Krik z môjho srdca.

Naznačoval, že chce ťa.

Neistý, som však bol.

Keď som to, rozvinúť chcel.

Došli sme však ďaleko.

Začali sme vlastnú púť.

Niečo nás, však spojilo.

Vedel som, že ťa budem chcieť.

Teraz, tu však nie si.

Pýtam sa, prečo?

Prečo, si tak ďaleko?

Keď ,tu nie si.

Svet pre mňa.

Nenachádza koniec môjho trápenia.

 

::Nezakrývaj pravdu::

Čo myslíš, že sme?

Čo  vidíš, kam spejeme?

Nedokážeme zakryť, kým skutočnosti sme.

Vojna svetov, už nie je viac, len filmom.

Krvavé horory, už nie sú viac nereálnymi.

Bojíme sa pravdy.

Bojíš sa, že viac už nebudem.

Slnečné dni, už viac nebývajú.

Globálne otepľovania, ich odďaľujú.

Už, nepotrebujeme plakať.

Duše sme sa naučili predávať.

Nezakrývaj prosím pravdu.

Je, strašne veľa žiaľu.

Pravdu hľadáme v božstvách.

Ale v pravde, žiť nechceme.

Zapredávame aj zvyšok svojej zeme.

Aby sa iní, učili na našich chybách.

Nezakrývaj prosím pravdu.

Je doba, veľkého žiaľu.

Vojny nás uberajú o silu.

Zmätok v nás zanechávajú.

Dozrel som, pre pár vecí.

Stretol som teba.

Treba urobiť veľa.

Aby sme si boli rovní.

Nezakrývaj prosím pravdu.

Je mi tak veľmi do plaču.

Keď vidím, len opäť skazu.

Našiel som svoju cestu.

Nachádzam v nej útechu.

Nezakrývaj prosím pravdu.

Nemáme viac, už vlastnú vôľu.

Stali sme sa, otrokmi produktov.

Bolo to vtedy, o objavoch.

Bolo to vtedy, o šialencoch.

Ktorí si mysleli, že Svet lepším spravia.

Že, tým nič nepokazia.

Nezakrývaj prosím pravdu.

Keď, treba ukázať Svetu.

Čo, zas stráca.

Čo, zas nenachádza.

Vzdal som sa, závislostí.

Ktoré, sme si sami vytvorili.

Je mi, do plaču.

Keď vidím, opäť našu skazu.

Stali sme sa otrokmi.

Svojich šialených fantázii.

Ženieme sa k vízii.

Za účelom úspechu.

Nezakrývaj prosím pravdu.

Nezabúdam, čo sa so Svetom deje.

Ľahostajné, mi to nie je.

Preto používam pozitívne myslenie.

Na odbúranie mnohých bariér.

Ver, či never.

Mám jasný smer.

Čo ti jasné, nie je?

Keď, sa blíži náš istý koniec.

Neži v pravde.

Bude to tvoj, koniec.

Nezakrývaj prosím pravdu.

Je to vec, nášho úspechu.

 

::Posiaty strachom::

Dnešný Svet, je tak uponáhľaný.

Prítok informácii, nás nenazdajky ničí.

Hlásajú, ži podľa nás!

Ži, podľa našich pravidiel!

Budeš skutočne šťastný!

Je to taká strašná hlúposť.

Kopa ľudí, to však ovplyvni.

Kopa ľudí, to zmení.

Kopa poloprávd, je publikovaná.

Kopa právd, sa medzi riadkami nachádza.

Bojíme sa, však seba.

Bojíme sa, prejavenia.

Čo, skutočne potrebujeme cítiť?

Čo, skutočne chceme mať?

Nebavia ma vaše, uzavreté názory.

Nebaví ma vaše, škatuľkovanie.

Vďaka ním všetkým.

Bývame posiaty strachom.

Byť sami sebou.

Chcem kričať!

Chcem plakať!

Bez vašich, hlúpych pohľadov.

Čo, je pre vás trápne.

Pre iných, je však vzácne.

Nebojím sa, vyjsť z tieňa.

Kričať!

Plakať!

Milovať!

Všetko nasadením, celého srdca.

Posiaty strachom.

Skľúčený obmedzenosťou.

Viac vám nedovolím.

Vidieť do mojej hlavy.

 

 

::Spomeň si, na bolesť::

Kráčaš zasnená ulicou.

Neobmedzená myšlienkou.

Či, je noc.

Či, je deň.

Je, vlastne úplne jedno.

Čo, ťa k tomu stavu zaviedlo.

Nie si, to však ty.

Kto, má pocit samoty.

Pokým žiješ, myšlienkami v minulosti.

Nevidíš nás, spolu v budúcnosti.

Prosím ťa, pochop!

Aj mňa, sa to týka.

Minulosť, ťa na pokoji nenecháva.

Si tu, ale teraz so mnou.

A nie s inou/iným.

Mňa veľmi skutočne trápi.

Keď, ťa vidím v žiali.

Spolu môžeme prekonať veľa.

Keď, mysľou budeme chcieť seba.

Nestrácaj sa mi, pred očami.

Neodchádzaj, ako nočné mory.

Chcem cítiť tvoj dotyk.

Na miestach, len tebe prístupnými.

Dovolím ťi, spomenúť si.

Na bolesť, čo ťa ubíjala.

O šťastie, uberala.

Láska prosím pochop.

Teraz som tu.

Teraz a navždy, sme spolu.

A tvoja minulosť, má jednoducho smolu.

Lebo teraz, sme už spolu.

Ak pocítiš bolesť.

Minulosťou privolanú.

Spomeň si, vtedy na mňa.

A to, ťa privedie.

K blaženému stavu pokoja.

 

::TV reality show::

Všetky tieto slová.

Nebudú, len do prázdna.

Večné nemé výkriky.

Z vás opäť, len cítim.

Masoví vrahovia súčasnosti.

Sa radi chvália, litrami krvi.

V ktorých sa kúpali.

Pozerám TV- počasie.

Slniečko do našich duší, nám hlásia.

Ľudia, sú však hlúpi.

Globálne otepľovanie, si vytvorili.

Žijeme v sračkách!

Prepáčte mi, som zas opitý.

Opitý zo sľubov, že napredujeme.

Ľudskou pohromou, sa stáva.

Keď nižší primát, nad nami vyhráva.

To mi bola, teda realita.

Určite nie, zo všedného života.

Peňazí viac nemáme.

Lebo, radi rozdávame.

Iným štátom, pôžičky dávame.

To mi bola, teda informácia.

Ktorá, ma do varu dostáva.

Riešime však hlúposti.

Naše noviny, sú naplnené obeťami iných.

Obeťami vojen.

Obeťami psychopatov.

V tejto show nerád vystupujem.

Veľa tým, len riskujem.

TV reality show, sa stáva naším životom.

Aj tak, sa všetci pozabíjame.

Ak nám to nevyjde.

Mafia menom Príroda.

Sa rada, o to postará.

Vaše prachy.

Vaša viera.

Aj tak, tomu všetkému nezabránia.

 

 

::Nedočkám sa ťa::

Dlhý čas nám ubehol.

Silné pocity nami museli prejsť.

Musel som zosilnieť.

Nechceš však, ešte dospieť.

Dospieť k záveru, o čom skutočná láska je.

Nič skutočné zrazu nie je.

Zamiloval som sa do slov.

Nie do činov.

Bolo to také hlúpe!

Bolo to také šialené krásne.

Nepočujem nič, nastalo ticho.

Odrazu máme v tom obaja jasno.

Nemáš čas na našu lásku.

Vkladal som do toho, nádej a všetku silu.

Bolo to také hlúpe.

Bolo to také šialene krásne.

Mám si vraj, počkať chvíľu.

Tá chvíľa, sú však pre mňa roky.

Kým si nájdeš čas, pre našu lásku.

Pre naše bozky.

Čo asi spravíš?

Keď zistíš?

Že, sa viac neobjavujem na spoločnom chate (čete)?

Že, sa viac neukážem v tvojom živote?

Niečo sa, vo mne zmenilo.

Niečo sa, vo mne zlomilo.

Mám v tom jasno.

Že, iba teba chcem.

Keď, ťa nedostanem.

Nič nie je, pre mňa podstatné.

Mám čakať roky na teba?

Pokým dospeješ, pre našu lásku?

Navštevujem opäť, len moju kamarátsku samotu.

Ako vždy, upadám do žiaľu.

Niečo, sa vo mne zmenilo.

Niečo, sa vo mne zlomilo.

Ubehnú tie roky, pre našu lásku.

Budem, to stále Ja?

Kto, ti tú lásku vyzná?

S kým budeš šťastná?

Nie čo, sa vo mne zlomilo.

Do pohybu, ma to prinútilo.

Len, ty!

Len, ty!

To zmeníš.

 

::Priatelia naši::

Cítiš sa sám, medzi mnohými.

Cítiš sa prázdna, bez nich.

Opantáva ťa nuda, keď tu nie sú.

Slzy na tvári utieraš, keď si sama.

Tušíte a viete, že nestojí vám za to, byť sám.

Potrebujete ich rovnako, ako každý.

Priznajte si, že vám chýbajú.

Priznajte si, že život bez nich, je ťažký.

Dobrý priateľ, ťa rád na pivo pozve.

Dobrá priateľka, rada tvoje výlevy vypočuje.

Priznaj si, že bez nich si, len nula.

Priznaj si, že jedna plus jedna, je väčšia výhra.

Nepohŕdaj  tým, že ich nepotrebuješ.

Neklam si, že sám šťastný budeš.

Lebo, keď budeš na dne.

Keď, budeš pripravený skočiť.

Záchranu ruku, od nich dostaneš.

Alebo, skočíte napokon spolu.

Je, to symbol večného priateľstva.

Umierať z niekým, je predsa krajšie.

Verný, ako pes.

Verný, až po tmavú zem.

To je, ten najlepší priateľ.

 

::Za chyby, sa tvrdo platí::

Dlho som nepocítil, ten strach.

Dlho som nepocítil, tú beznádej.

Pracovať pre Vás, až do krvi.

Pracovať pre Vás, do vyčerpania síl.

Odolával som dosť dlho.

Lámali ste ma dlho.

Napriek všetkému, som vydržal.

Napriek tomu, ste to skončili.

Hľadať vinníka, ktorý neistotu vyvolal.

Hľadať vinníka, ktorý nás pokoril.

Hľadať, už viac nemusíme.

Klamať si, už viac nemusíme.

Drel som pre Vás, do vyčerpania.

Drel som pre Vás, do krvi.

Napriek všetkému, ste ma nezlomili.

Napriek všetkému, ste ma napokon zlomili.

Neistotu dávate.

Do neistoty, ste ma dostali.

Drel som, do krvi.

Drel som, do vyčerpania.

Stačila jedna chyba.

Stačilo jedno malé zlyhanie.

Skončilo to, mojím odchodom.

Skončilo to, neistotou.

Čo, ste stratili neviete.

Čo, už nemáte?

Raz, si možno uvedomíte.

Môžeme drieť, do krvi.

Môžeme drieť, do úmory.

Istotu od spoločnosti nedostanete.

Istotu, tam márne hľadáte.

Stačí chyba.

Stačí prešľap.

Všetko sa to, pre nás skončí.

Pre niekoho, to však začína.

 

::Letný dážď::

Moje oči uzreli, jasné svetlo nad hlavou.

Svetlo, ktoré rozjasnilo moje vnútro.

Pochmúrne a smutné vnútorné jadro.

Rozjasnilo moju myseľ, takú čiernu ako  havran.

Stihol som však, len pár krokov.

Stihol som však, len zopár jasných myšlienok.

Prišiel nečakane.

Prišiel, až príliš rýchlo.

Dážď, ktorý všetko schladil.

Dážď, ktorý všetko spomalil.

Zmýva všetky, moje útrapy.

Robí mi, očistu tela i duše.

Kráčajúc vpred, však oči zaliate mám.

Nevidím svoj ciel.

Očakávame, že stihneme všetko.

Očakávame, že stihneme všetko rýchlo.

Uderí, však nečakane.

Uderí, však rýchlo.

Spomalí nás.

Možno nás, aj zahubí.

Vravíš mi, je to ,len letný dážď.

Všetko zlé, zmyje v nás.

Čo, si zaslúžime.

Čo, nám dá.

Kvapky vody, stekajú po tvári.

Prúd vody, hladí moje telo.

Hladím hore na mračná.

Ktoré, sa mi darí.

Samo vytvárať.

Vravíš mi, nech uverím opäť.

Uverím v to, že slnko vide.

Ja, však verím.

Ja, však dúfam.

Že, slnko i dážď.

Vidu opäť naraz.

Ako, nebo i peklo na zemi.

Pohltia nás.

 

::Toto, nie je koniec::

Stojím uprostred cesty, rozmýšľajúc.

Kam sa pobrať, dopredu či dozadu?

Vpredu vidím možný koniec, mojej cesty.

Vzadu vidím, krivdy súčasnosti a minulosti.

Dopredu, či dozadu?

Viem, čo stratiť môžem.

Vzdávam sa, všetkého.

Skúsim to, znova?

Znova sa, pokúsim byť šťastný.

Znova sa, pokúsim byť silný.

Dopredu ma to ženie, akoby mi horelo pod zadkom.

Tuším a cítim, že sa to stať musí.

Musím plnými silami, dopredu ísť.

Dozadu sa, viac nedívať.

Asi, mi niečo unikne.

Asi, opäť niečo stratím.

Stojí to, za to?

Dopredu ísť?

Isť vpred a nedívať sa vzad?

Stanem sa, silnejším.

Stanem sa, odolnejším.

Keď, si za svojimi túžbami pôjdem.

Keď, si sny na realitu premením.

Toto, nie je koniec!

Toto, nie je môj zánik!

Teraz, to začína.

Teraz, to už neskončí.

Svoju pravú tvár, už skrývať nebudem.

Svoje pocity roznesiem.

Do vašich myslí

Do vašich sŕdc

Stojím čelom, proti vám.

Uhnúť, viac nemienim.

Do krvi, sa o spravodlivosť pobijem.

Stanem sa silným.

Vydám sa, na cestu pokojného bojovníka.

Proti vaším krivdám.

Proti vašim presvedčeniam.

Proti vám.

Jedna ruka, ako štít.

Druhá ruka, ako dýka.

Pokorím vás.

Očistím vás.

Toto, nie je koniec!

Nie môj.

Toto je, len začiatok môj.

 

::Útek::

Priznať si nechcem.

Pravdu, čo predo mnou stojí.

Bolesť, ktorú cítim, potom všetkom.

Ukrývam ju, svojím spôsobom života.

Že, opäť sa pristihnem.

Pri myslení, na teba.

Že, opäť sa pristihnem.

Márnením svojho času.

Nechcem si pamätať, len to zlé.

Ono, je to však silnejšie.

Silnejšie, než moja vôľa.

Snažím sa, hrať na dobrého človeka.

Pričom sám som horší, ako splodina ľudstva.

Cítim to tak, že musím utiecť, od teba.

Cítim to tak, že musím utiecť, od našich spoločných spomienok.

Niečo mi hovorí, že takto to bude lepšie.

Niečo mi hovorí, že už musím byť zákerný.

Vidím sám, ničotou sa ubíjam.

Cítim sám, že hlbší zmysel, to nemá.

Potrebujem utiecť.

Aby som našiel seba.

Potrebujem utiecť.

Čo, najďalej od teba.

Nehľadaj v tom príčinu.

Nehľadaj v tom vinníka.

Skončiť to, raz muselo.

Snažím sa, utiecť pred chybami.

Snažím sa, utiecť pred spomienkami.

Viac do môjho života nepatríš.

Viac do môjho života, zákerný tieň nevstúpi.

Slobodne dýchať, bez predsudkov.

Slobodne kráčať, bez prekážok.

Asi, som blázon.

Asi, som zbabelec.

Že, takto jednoducho žiť chcem.

Dám sa na útek, pred tebou.

Dám sa na útek, pred sebou.

Možno nájdem, seba samého.

Možno nájdem, očistu duše.

Možno to bude, len môj zánik.

 

::Opäť v tme::

Blúdim v sebe, sem a tam.

Cítim slabosť, sem a tam.

Do neistoty znova a stále sa dostávam.

Slovami nedokážem vyjadriť, čo opäť prežívam.

Nechcem znova upadnúť, do prázdna.

Nechcem, to znova prežívať.

Ciel, si znova musím dať.

Aby som opäť, nič nepostrácal.

Či, sa mi to páči, alebo nie.

Dozrieť na pravdu o sebe, opäť môžem.

Začať žiť, pre niečo a niekoho.

Opäť musím.

Aby som cítil to, čo predtým.

Opäť, však nevidím.

Netúžim ísť, viac zo zatvorenými očami.

Potrebujem vidieť, na koniec cesty.

Je jasné, čo urobiť musím.

Aby som sa cítil, opäť šťastný.

Do tmavých myšlienok, svetlo pustím.

Aby som nestratil, smer istý.

Čo, si však zoberiem.

Čo, tu však nechám.

Je viac, než neisté.

Pozriem sa, do svetla mysľou čistou.

Aby ma tieň, opäť nepohltil.

Nebudem veriť zázraku.

Nebudem veriť sľubom.

Aby som svoju cestu, opäť nestratil.

 

::Nie je, to o mne::

Ty, vieš.

My, vieme.

Aké, to je.

Keď cítime, studený pod na tele.

Ja hladím už, len vpred.

Niet, už cesty späť.

Hľadieť budem už, len vpred.

Kde vidím, ten svoj smer.

Nie je, to o mne.

Je to, o tých.

Ktorým, život zmeniť môžem.

Lebo, to chcem.

Nie je, to o tebe.

Je to, o tých.

Ktorým, život zmeníš.

Smiech, či plač.

Urobím to, zo srdca.

Nie je, to o mne.

Nie je, to o tebe.

Nie je, to o vás.

Je, to o tých.

Ktorým, život zmeniť môžeme.

Lebo, to chceme.

Lebo, po tom túžime.

Všetko, čo dáte.

Všetko, čo zoberieme.

Urobme, to od srdca.

Srdce mi stále tlčie.

Môj zrak padá, už na iných.

Nie je, to o mne.

Je to, o tých.

Ktorým, život zmeniť môžem.

 

::Tma a Svetlo::

Nevidím ho blízko.

Nevidím ho, ani ďaleko.

Prstami, sa ho dotknúť nedokážem.

Pohľadom ho, ignorovať nemôžem.

Svetlo, čo život dáva.

Svetlo, čo nádej dáva.

Vo mne, však nerastie.

Vo mne, ako si nezreje.

Dotýkam sa, kvetu.

Ktorý, je dieťa svetla.

Trhám ho , zo života.

Prebúdzam, tým tmu.

Večný boj, vo mne je.

Svetlo mi chce dať, jasnú myseľ.

Tma však, pozná triky na zabúdanie.

Tma zanecháva, prázdnu myseľ.

Vedie skóre nad svetlom, sto: jedna.

Bolo veľa chvíľ, keď nebolo konca.

Putujem si životom, bez zásad.

Som jasný stratený prípad.

Viacerí mi vravia.

Vzchop sa a usmievaj sa!

Je to, večný boj.

Medzi svetlom a tmou.

V sebe však ukrývam veľkú vôľu.

Tma však ovláda ma.

Stoj, čo stoj.

A už, je to zase tu.

Keď, sa mám konečne rozhodnúť.

Či, prijmem celu tmu.

Či, sa obetujem, pre silu svetla.

A už, je to zase tu.

Keď, sa mám opäť rozhodnúť, pre tmu.

Či, viesť život k svetlu.

Som ako si slabý, keď mám vyhrávať.

Som ako si silný, keď mám odchádzať.

A už, je to zase tu.

Keď, sa mám opäť rozhodnúť.

Či, prijmem svetlo alebo tmu.

 

::Už, nie je čas::

Ráno sa prebúdzam a pozerám.

Veľa vecí, sa zmenilo.

To, čo som kedysi bol, nenachádzam.

Hlasy mi hovoria, nestoj ako trdlo.

Už, nie je čas!

Pokusy o zmenu, mi stále nevychádzajú.

Strácam pevnú zem, pod sebou.

Už, nie je čas!

Hladím do zrkadla a jediné, čo vidím.

Stále tú istú, zúfalú tvár.

Ona vie, že na ňu hladím.

No aj tak, nemení svoj tvar.

Už, nie je čas!

Hlasy, sa pýtajú.

Prečo neviem zotrvať?

A potrebujem stále lietať?

Vedia, že to vedie k pádu.

Už, nie je čas!

Stal som sa, nečinný.

Voči sebe, zákerný.

A jediné, čo vidím.

Je troska, v ktorú som sa zmenil.

Už, nie je čas na moju závislosť.

Ponorím sa, do horúcej vody.

Zmyjem so seba všetko, čo ma dusí.

 

::Rozhodnutia::

Cesta, ktorou kráčame.

Križovatky, do ktorých sa dostávame.

Doľava?

Doprava?

V magickej guli, niektorí hľadajú odpovede.

Vo víziách, hľadáme žiadané.

V kartách sa, že vraj pravda nachádza.

Naše rozhodnutia, ktoré činíme.

Sú, napokon rozdielne.

Pre tých, ktorý hľadajú vlastnú pravdu.

U mňa ju, však nenachádzajú.

Ak si rozhodnutý, že neuveríš veštbám.

Ak si rozhodnutý veriť, že osud si vyberáme sami.

Tvoje rozhodnutia, formujú teba.

Tvoje rozhodnutia učinia, čo treba.

Si rozhodnutý?

Nebyť viac naivný?

Tvoja cesta.

Tvoja vôľa.

Tvoje rozhodnutie.

Neprijať pravdu, ktorá vyjde.

Ak to, tak cítiš.

Tak, to budeš.

Prijímať celým srdcom.

 

::Inej cesty niet::

Či, sa ti to páči alebo nie.

Pravdu raz musíš uvidieť.

Existuje mnoho vidiacich budúcnosť.

Existuje veľa kníh, ktoré majú určiť tvoju budúcnosť.

Môžeš uveriť, že je to pravda.

Môžeš uveriť, že sa to stať má.

Všetci radi držia, tvoj osud v rukách.

Všetci radi kážu, čo urobiť máš.

Tak, čo?

Teraz, už nemáš jasno?

Inej cesty niet.

Ako, povedať nie.

Pravdu v sebe máme.

Len, ju zas nevidíme.

Necháme sa, obalamutiť.

Nie je, čo riešiť.

Inej cesty niet.

Svoju cestu, si volíme.

Rád by som, ale chcel.

Bez krivdy iných, by som to vedel.

Inej cesty niet!

Ako, povedať nie?

Nik, ti nepomôže.

Čo, naozaj chceš?

Inej cesty niet!

Radšej umrieť.

Než, jasno nevidieť.

 

::Prázdnota::

Slnko opäť zapadá.

Ja aj tak, nevidím konca.

Tento deň, nezačal dobre.

Tak prečo by mal, skončiť dobre?

V tme rád myšlienky zanechávam.

Hlúpe je, že to tak ponechávam.

Tma rada ukrýva.

Čo, svetlo rado odokrýva.

Je to, už dlho.

Čo, som videl jasno.

Vieš, to ty.

Viem, to aj ja.

Tak pozri, do mojich oči.

Čo, v nich svieti.

Čo, sa v nich stráca.

 

::Stratené sny::

Človek prázdny je.

Keď, neistý je.

Keď, hladí do prázdna.

Pričom pred sebou, svet má.

Sú tí, ktorí mrhajú svojim časom vždy.

A tí, ktorí sú svojim časom, pánom vždy.

Svet, je plný omylov.

Tak povedz, prečo omyl si?

Prečo strácaš čas s vecami?

Pre tvoj život, zbytočný?

Stratené sny, sa stávajú reálnymi.

Prečo všetkým, tak rád veľmi márniš?

Tvoje stratené sny, sa v tebe utvárali.

A tak sa nečuduj.

Keď tu s nimi, sám pobudneš.

Môžeš skúsiť hádať, čím to je.

Kto, je vinníkom tvojich márností.

Kto, sa pričinil k tvojej zlosti.

Načo myslíš, sa rado reálnym stane.

Stratené sny, si sám vytvoril.

Vedz, že.

To, opäť spravíš.

Nedívaj sa tak, je čas.

Aby si to zmenil.

Niet lepšieho pocitu.

Keď, pánom svojho času budeš.

Stratené sny, sa ľahko utvárajú.

Keď, niet človeka na zmenu.

Stať sa, pánom svojho osudu.

Nie je, otázkou tvojho pudu.

 

 

::Moje pozitívum::

Koľko chvíľ?

Sa, nachádza v nás?

Keď vieme.

Že, to dobré drieme v nás.

Čomu som porozumel.

To som uvidel.

Moje oči uzreli, smútok vo vás.

To, čo som nevidel.

Vo vašich tvárach.

Som, len smútok uzrel.

Bolo to, len na vás.

Čomu veriť mám?

Hovorím si, nie!

Stráca sa zmysel, pre môj hnev.

Podpálim vaše myšlienky.

Černejšie, než boli moje.

Hovorím si, nie!

Aby som primal, to zlé.

Veď stačí, len úsmev.

Veď stačí, len to zlé.

To dobré, v nás drieme.

To dobré, kvitne.

Dovoľme tomu, nás to pohltiť.

Dovoľme tomu, to zlé v nás zničiť.

Veď, pozri na mňa.

Stačí, tak málo.

Aby sme, úsmev odovzdali.

Úsmev miesto hnevu, odovzdávať.

Prijmi svetlé myšlienky.

Čo, môžu zmeniť veľa.

Do tmy, nás nechcú dostať.

 

::Malo sa to stať::

Pocit, že máme všetko.

Čo potrebujeme, je nádherný.

Cítime sa šťastný, keď to máme pod kontrolou.

Ale, raz to skončí.

Teraz, to končí!

Strácame pevnú zem, pod nohami.

Strácame ideály, pre ktoré sme žili.

Teraz to pocítime, čo skutočne strácame.

Malo sa to stať.

Malo sa to stať, nám.

Stratili sme lásku.

Stratili sme prácu.

Stratili sme zdravie.

Malo sa to stať.

Malo sa to stať, teraz.

Aby sme pocítili, čo strácame.

Aby sme vedeli, čo máme.

Malo sa to stať.

Malo sa to stať, nám.

Teraz tu postávame, bez ničoho.

Teraz tu postávame, čo urobíme?

Dostali sme príučku, od života.

Dostali sme príučku, od iných.

Malo sa to stať.

Teraz, tu postávame.

Rozhodnutie, čo bude ďalej.

Je, len  na nás.

Malo sa to stať.

Aby, sme išli ďalej.

Aby, sme prestali nečinne stáť.

Aby, sme prestali nečine prizerať.

Na svoj úpadok.

Malo sa to stať.

Aby, si nezostal stáť.

 

::Milí rodičia::

Prv než, ste dostali tento titul.

Predtým než, ste za nás rozhodovali.

Vzali ste sa, ako ten hore kázal.

Nestihli ste, toho veľa povedať.

Prišli sme na svet My!

Nie, bez príčiny.

Podarilo sa nám, prevrátiť váš život na ruby.

Povedali ste si, že nechcete byť sami.

Odkiaľ, ste si zobrali?

Právo rozhodovať o našom živote?

Boli ste, si istý.

Že, budeme nekonfliktný.

Tak, to však nebude.

Vždy sa, radi vzbúrime.

Hra na autoritu.

Vyvoláva, len príčinu.

Chceme, tak veľa ?

Keď, vlastný názor.

Nám vyjadriť treba?

Ako som, niekde počul.

Kto sa ma spýtal, že sa narodiť chcem?

Nechajte ma žiť, ako chcem.

Kto, by to o nás povedal?

Že, dokážeme aj sami myslieť.

Chceš mi, niečo povedať?

Tak ma začni, aj počúvať!

Pokúšame sa, uletieť.

Milá matka.

Milý otec.

Už nie som, žiadny drobec.

Som, tvorcom svojho sveta.

Pokúšam sa po tisíckrát, uletieť z hniezda.

Aj pri páde na zem.

Rád utekám.

Rád lietam.

Do výšin zlietnem.

Pri vás, už viac nebudem.

 

::Bližšie k pravde::

Si blízko.

A pritom, tak ďaleko.

Pôsobíš múdro.

A pritom, tak hlúpo.

Nie si, bezchybná.

Ale, lásky schopná.

Čo, viac ti treba?

Keď, si šťastná?

Zostávaš nečinný.

Pre ňu, však podstatný.

Čo, vlastne hľadáš?

Keď, sa do šialenosti dostávaš?

Hovorím o vás.

Čo, veria vo vás.

Ukážete svetu.

Že, viete sa.

Milovať k svetu.

Bližšie k pravde, sa dostávate.

Keď, spoločnú cestu nachádzate.

Obaja, ste chybný.

Ale, veľkého citu schopný.

Nevidím dôvod.

Nehľadám dôvod.

Prečo, dvaja ľudia spolu musia byť?

Ak, šťastný chcú byť?

Prečo, dvaja ľudia spolu sú?

Ak, šťastný nie sú.

 

::Drž sa snov::

Každý máme sny.

Každý máme predstavy.

Vždy sa niečo nájde.

Vždy sa niečo udeje.

Čo, navždy zmení naše myslenie.

Čo, stopu v nás zanechá.

Prečo radi hovoríme?

O snoch, ktoré sa nenaplnia?

Potrebujeme nádej.

Čo, nás bude živiť.

Prečo však, živíme beznádej?

Prečo, prestávame žiť?

Kopa prázdnych slov, čo niekam zavejú.

Cestu do nášho sveta nenájdu.

Bez zmyslu života, sa ťažko dýcha.

Nás to, však nezaujíma.

Materiálny svet, nám istotu na oko dáva.

Prázdnymi nás, však necháva.

Neprestávam hľadať, veci duchovné.

Neprestávam rozvíjať, veci vnútorné.

Sny nám odchádzajú.

Tak, ako prichádzajú.

Drž sa snov!

Čo, ťa silnejším robia.

Načo, sú nám?

Keď, ich do prázdna vyslovujeme.

Asi, len opäť hľadám.

Ten, čo ma k pravde zavedie.

Drž sa snov!

Neboj sa, ich napĺňať.

Drž sa, tých snov !

Čo, ti nedovolia myslieť.

Nedovolia tvrdiť.

Že, sa nemôžu splniť.

 

::Všetko alebo nič::

Mnohokrát, som sa snažil nájsť miesto.

Mnohokrát, to vyzeralo zúfalo.

Mnohokrát, to skončilo výčitkami.

Nevedel som, pohnúť so sebou.

Prečo, toľká ľútosť?

Vynášanie súdov, ma vždy rozhodí.

Nestačí mi cena útechy.

Viem, že som omylný.

Viem, že som zmetený.

Veď ty ani nevieš, čo chceš.

Neustále to počúvam, odvšade.

Vieš, čo chceš?

Viem, čo nechcem.

Ako si, to však nestačí.

Zlosť, to vo mne netíši.

Vynášajte nado mnou súdy.

Súd, je právoplatný.

Cítim sa, plne vinný.

Je to o tom, že som nečinný.

Cítim sa, tak slabý.

Keď, mám byť opäť súdený.

Buď som všetko dobré.

Alebo som, úplné nič.

Neexistuje nič, medzitým.

Postaviť sa, opäť musím.

Všetko alebo nič.

Hľadám niečo, medzitým.

Sú, pre mňa zbytočné slzy.

Sú, pre mňa namáhavé výčitky.

Som všetko alebo nič.

Je to, môj dlhodobý bič.

Potrebujem nad sebou, len zvíťaziť.

 

 

::Bez úsmevu::

Hladím do televízie, vidím smútok.

Krvavé tváre detí, chytajú ma za city.

Čo, sa stalo?

Cítim pocit viny?

Buďte šťastný, pokým ste tu.

Neexistuje pokrok, bez krvi.

Mám byť šťastný, keď všetko trpí?

Veľa slz, vytvorilo potok.

Plný žiaľu.

Plný viny.

Nevládzem sa prizerať, ako stačí chvíľu.

Ľudskú zlobu, premeniť na slzy.

Nevládzeš, sa už prizerať?

Nevládzeš, to sledovať?

Oči zatváraš z nádejou, že to skončí.

Skončí to, čo utrpenie vytvorilo.

Snažím sa, ale úsmev nedávam.

Strácam dôvod, na úsmev.

Bez úsmevu, kráčame ďalej.

Vidiac, že to nemá zmysel.

Krvavé tváre detí, chytajú ma za city.

Kopa mŕtvych, tiež ma desí.

Teraz, už vieš.

Prečo úsmev nenosím.

Teraz, už viete.

Prečo nie som šťastný.

Môžeme vypnúť všetko, ale srdce si pamätá.

Čo, skutočne dušu trápi.

Slzy na tvári mám,

Čo iné, mi zostáva?

 

::Výr myšlienok::

Tečie to zo mňa, akoby išlo o život.

Steká mi to po tele, aby som nezabudol.

Prečo sa utápam, nerozhodnosťou?

Prečo neviem byť, už stály?

Otázka za otázkou, odpoveď ako vždy neprichádza.

Neprichádza nič podstatné, čo by ma dokázalo nasmerovať.

Odpoveď, ktorú však hľadám.

Viem, že v sebe nájdem.

Vo svojom vnútri, veľa odpovedí nachádzam.

K činnom, však nedochádza.

Stratil som už veľa, kvôli svojim váhaniam.

Čo, urobiť mám?

Aby som sa v živote, niekam nezatúlal?

Akosi strácam čas z vecami, nepodstatnými.

Čo, zmysel skutočne má?

V svojom vnútri, odpoveď očakávam.

Kašlem na bezcieľnu márnivosť.

Veľa mi utieklo.

Veľa sa stalo.

Očakával som, že ma to pohne k zmenám.

Len, tu tak stojím.

Nikam ma to, neťahá.

Odpovede som vždy, vo svojom vnútri mal.

Keď, som to najviac potreboval.

V mysli, som ich nenachádzal.

Výr myšlienok, ma obmedzuje.

Žiadnu myšlienku, na realitu nepremieňam.

Je to, žiaľ vo mne.

Je to, žiaľ na mne.

Aby som sa pohol.

Aby som so sebou pohol.

Vzdávam to, so sebou.

Dýkou života, sa rád prebodnem.

Aby som sa doplavil.

Kam, skutočne mám.

Stačí načúvať srdcu.

Stačí načúvať vnútru.

Všetky odpovede, sa v nás nachádzajú.

Nebojme, sa ich.

Prinesú možnú spásu.

 

::Si, tu?::

Dni mi rýchlo utekajú.

Chvíle s tebou, sa mi vzďaľujú.

Videli sme sa za celý čas, len raz.

Posledný spoločný okamih, si opakujem mnohokrát.

Opäť, tu však nie si.

Kde asi, tak si?

Chýba mi teplo tvojich rúk.

Tá myšlienka, ma dostáva do múk.

Koľko budem musieť, na teba čakať?

Chýbaš mi, musím sa hnevať.

Sme tak, veľmi prázdny.

Privádza nás to, do ničoty.

Koľko budem musieť, na teba čakať?

Dostáva ma to, do šialenstva.

Zatváram oči z túžbou, ťa vidieť.

Chýba mi, tvoja neha.

Riskovať opäť budem.

Chýba mi, tvoja láska.

Čas však beží, akosi rýchlo.

Chcem aby môj deň, slnko rozjasnilo.

Nenechaj ma čakať.

Lebo, sa ma nikdy nedočkáš.

Vymením, tú moju prázdnotu.

Za veľkú nehu.

Koľko budem musieť, na teba čakať?

Môžem si, na teba počkať?

Nemám nikam odchádzať?

Koľko, to bude trvať?

Nehovorím o mesiacoch.

Hovorím o rokoch.

 

::Listy pre teba::

Vyšlo nám slnko, spomedzi mrakov.

Teraz, už máme o sebe jasno.

Ak chceme byť spolu, keď vide slnko.

Musíme byť potom, bez záväzkov.

Obaja trpíme, keď nie sme spolu.

Beriem si k sebe, ničotu.

Aby sme neboli smutný.

Aby sme neboli sami.

Aby sme na seba nečakali.

Priznali sme si, že bez seba musíme žiť.

Aby nám myšlienky, za druhými neutekali.

Postavili sme, dočasný múr.

Aby si bola šťastná.

Aby som bol šťastný.

Toto, je náš čínsky múr.

Nerád ho však vstaviam.

Ale, ak máš byť šťastná.

Urobím to, veľmi rád.

Aby tvoje srdce netrpelo.

Aby tvoja duša nenariekala.

Rád sa ťa, dočasne vzdám.

Všetko iba, na oko hrám.

Len, aby si nenariekala.

Len, aby si bola šťastná.

Nestrácam nádej.

Neodchádzam, čo najďalej.

Staviam dočasný múr, pre nás.

Celé je to o nás.

Nikomu, to však nepoviem.

O čo prídem.

Staviam múr, pre nás.

Je to len, o nás.

::Nádej, vo mne::

Nemusím tak, často snívať.

Nemusím tak, často do prázdna dívať.

Nemusím už viac, len tárať.

Stačí mi dívať sa, do tvojich modrých očí.

Nič krajšie, moje srdce nepocíti.

Cítim sa, chvíľami šťastný.

Chvíľami, bez teba stratený.

Tento song, nie je o nás.

Je, o našich chvíľach.

Môžem, len snívať o spoločných chvíľach.

Hľadám krajší spôsob.

Vyjadrenia svojho nadšenia.

Že, si tu.

A nenechávaš, vo mne tmu.

Je to, tak krásne.

Až, také neuveriteľné.

Som ochotný, sa vzdať.

Svojich pevných ideálov.

Snívam, že si pri mne.

Nič, sa mi veru nechce.

Nie som bezhlavo zaslepený.

K tvojim citom otvorený.

Nádej v sebe pestujem.

Lebo, ťa tak veľmi milujem.

Nebojím sa priznať.

Že, som blázon.

Veľkých činov schopný.

Som viac než triezvy.

Pri tvorbe týchto rýmov.

Pamätaj, si slová.

Ktoré, nikdy neutícha .

Nádej vo mne zbudia.

 

::Spoveď blázna::

Som taký malý blázon, čo na teba čaká.

Pritom, nič extra neočakáva.

Spoveď pre tých, čo čakajú.

A pritom, nič neočakávajú.

Nie si, pri mne tak blízko.

Ako sa od teba, očakávalo.

Dávame si dary nádeje.

Dostávame však, len obavy.

Z ďaleka moje myšlienky, za tebou letia.

Neočakávajú, že doletia.

Tie naše, zúfalé dni.

Keď, sme sa navzájom potrebovali.

Pri sebe sme však, silný neboli.

Nikdy viac, nehovor nikdy.

Keď, tvoje spovede dosiahnu na sile.

Nechcem viac blúdiť bezcieľne.

Nežiadame, tak veľa.

Netúžime, byť však bez seba.

V spovedi blázna, však znie.

Ona raz k tebe príde.

A už viac neodíde.

Je to diaľka, čo nás desí.

Sú to chvíle, čo náš strach kriesi.

Nechcieť, tak málo.

Dotknúť sa pier.

Vychutnať si to, ako netopier.

 

::Stratený v slovách::

Roky, ti rýchlo bežia.

Čas, ti už nezostáva.

V slovách sa, často strácaš.

Na sebe, nič dobre nenachádzaš.

Večne stratený vo víziách.

V myšlienkach, sa strácaš.

Opäť si ,len nečinný.

Hľadáš odpovede na otázky.

Si, ako novorodený človiečik.

Strácaš sa, vo víziách.

Vo večných starostiach.

Nebuď, už viac stratený.

Na slovách, až tak nezáleží.

Každý právo má.

Aby sa, láska oňho postarala.

Nebuď, už viac stratený.

Nebuď, viac už uväznený.

Vo svojich víziách.

Všetko pre seba vytváraš.

Maj stále viac!

Nikdy nie menej!

Nebuď stratený v slovách.

Nebuď skľúčený v obavách.

To lepšie, ťa za rohom čaká.

Otvor preto, viac svoje srdce.

Človeku sa, inak potom nechce.

 

::Hurikán::

Kde, sú tie časy?

Keď, ma všetko rozhodilo?

Kde, sú tie chvíle?

Keď, ma všetko desilo?

Teraz už, nepomáha vyhrážať sa.

Nepomáha, trýzniť sa.

Myšlienky, ktoré ma sprevádzali.

Zostali, bez sily.

Nič ma, už ľahko nerozhodí.

Nič, nezostane bez príčiny.

Silný vietor ma bije.

Kvapky z mraku, sú tak mrazivé.

Príval silného vetru.

Snaží sa ma, dostať k zemi.

Kvapky sa ma snažia, schladiť.

Môj hlas, však neutícha.

Viera vo mne nezhasína.

Neexistuje nič.

Čo ,ma ľahko rozhodí.

Neexistuje nič.

Čo ,ma ľahko zlomí.

Môj spev v krutom počasí neutícha.

Ani hurikán neukončí.

Čo, vo mne kričí.

Neutícha to.

Stupňuje sa to.

Kričí, to zo mňa.

Naďalej, to neutícha.

 

::Utopený v neistotách::

Chcem veľa, pre seba.

Chcem veľa, pre nás.

Koľko nás, stojí istota?

Otázka položená mnoho ráz.

Nechcieť to, skončiť so sebou.

Nechcieť to ,skončiť medzi nami.

Aj keby, som si preťal žily.

Nikdy nebudem spokojný, so sebou

Hľadám ideálne riešenie.

Spúšťam vnútornú konfrontáciu.

Čo, mať?

Čo, nemať?

Je to, šikovný hlavolam.

Hlava ponorená do dlaní.

Je výsledkom, týchto dianí.

Čo, mať?

Čo, nemať?

Do neistoty, ma privádza.

Moja skľučujúca realita.

Nebaví ma, dívať sa.

Chcem viac, pre seba.

Chcem viac, pre nás.

Čoho, sa však vzdať?

Aby to bolo, skóre pre nás?

Utopený v neistotách.

Hnev v sebe prebúdzam.

Nie je to, len o skutkoch.

Nie je to o tom, čo človek hľadá.

Chcieť viac, pre nás.

Je opäť, len v nás.

Dlaniach, tvoju tvár mať.

Donekonečna to s tebou, prežívať.

 

::Zrkadlo::

Utekám po lúke, prsty moje cítia každý dotyk stebla trávy.

Utekám bosí po zemi, istý si každým krokom bez rany.

Krídla rozprestreté mám.

Pripravený do výšin vzlietnuť.

Ružové okuliare, si rád nasadiť dám.

Ako rád, pred realitou utekám.

Čas, ale utiekol mi.

Čas detstva žiaľ, už dávno za sebou mám.

Opustil som časy bezstarostné.

Aby som stretol vás.

Aby som spoznal vás.

Aby som sa postavil, proti vám.

 

::Rozdelený::

Prinášala si mi pekné sny.

O nás dvoch.

V zlých časoch.

Keď, som býval smutný.

Teraz, ten náš čas býva neistý.

V tejto chvíli, ťa už viac nevidím.

Zamiloval som sa, do dokonalého diela.

Škoda, že nie je, pre mňa.

Vraciam sa do dní.

Keď, len tmu vidím.

Nik mi nevráti, ten čas zabitý.

Nebol som, ani nedočkavý.

Nechcel som veľa, ani však málo.

Chcel som len, hľadieť na teba.

Všetko, mi ťa pripomína.

Všade, si ukrytá.

Bez teba, sa tak ťažko dýcha.

Teraz už viem, že je nemožné.

Ťa ,vidieť.

Ťa ,nenávidieť.

Všetko sa zdá byť pre mňa, tak zbytočné.

Nik, mi opäť nevráti.

Môj čas zabitý.

Opäť, len deravý.

Opäť, len roztrieštený.

Nie som, ničím viac.

Nie som, ničím menej.

Idem opäť ďalej.

Od teba, čo najďalej.

Dýchal som.

Sníval som.

Pre nás, už nie je.

Žiaden deň.

 

::Mysli inak::

O živote veľa, asi neviem.

Budem musieť, asi veľa trpieť.

Nesúď ma.

Ak nechceš byť súdená.

Váž, si slová.

Ak, chceš byť vážená.

Nevyslovuj nahlas svoje prania.

Ak, nechceš kričať do prázdna.

Je jedno, čo bolo.

Ži s tím, čo je.

Nikdy nemáš istotu.

Čo, sa premení na ničotu.

Daj mi zo seba, to dobré.

Daj mi zo seba, to najlepšie.

Je, mi jedno v akých dávkach.

Nech to nie je, len o slovách.

Nech to nie je, len v snoch.

To najlepšie z teba dostávam.

To najhoršie z teba vypúšťam.

Zabudni na to zlé.

Je to, len dočasné.

Daj mi zo seba to najlepšie.

Je to, pre mňa žiaduce.

Daj mi zo seba to najlepšie.

Je to aj, pre teba žiaduce.

 

::Moja spása::

Bol čas, keď som sa cítil sám.

Musel som pocítiť, horkú chuť sklamania.

Čas mi však, karty rozdal.

Treba, to rozohrať.

Tie karty, ste však Vy.

Treba asi s vami hrať.

Jedna opatrná.

Druhá vášnivá.

Nemám rád hry, z rizikom popálenia.

Tretia priateľská.

Štvrtá, lásky schopná.

Ste moje karty, s ktorou to rozohrám?

S ktorou, to do konca dohrám?

Jedinú výhru, ktorú si však prajem.

Je, moja spása.

Na všetko zlé zabudnúť.

Chcem všetko zlé, zo seba zanechať.

Karty, sú rozdané.

Koniec však nevidím.

So všetkými si zahrať chcem.

Bude to bolieť, keď si zle vyberiem.

V srdci vraj, človek odpoveď nájde.

Pre mňa, je to však márne.

Keď, pri všetkých mi srdce bije.

Jedna vášnivá.

Druhá opatrná.

Tretia priateľská.

Štvrtá lásky schopná.

Nerád, si namýšľam.

Nerád ubližujem.

Ale, so všetkými hrať chcem.

Len, jedna je však.

Môjmu srdcu žiaduca.

Len, jedna  mi moju spásu donesie.

Srdce moje, vraj odpoveď pozná.

Ja ju, však opäť nenachádzam.

Pocit šialenca, ma dostáva.

::Sľub, že zostaneš::

Prestal som veriť, na lásku.

Keď, si dve duše cestu.

K sebe nájdu.

Veria, že je to navždy.

Spočinú v jedno, tomu veria vždy.

Je, však tisíce tvári.

Tisíce sŕdc, čo hľadajú k sebe cestu.

Ver, či nie.

Je to ,len čistý falsh.

Oklameš myseľ.

Oklameš srdce.

Skús, však oklamať mňa.

Pocítiš môj hnev.

Hráme, to na lásku.

Hráme, to na úsmev.

Hráme, to na šťastie.

Že, druhého oklameme.

Neverím, už v lásku.

Neverím, na šťastie.

Že, si tí správny.

Nájdu k sebe cestu.

Neverím na lásku.

Neverím na falošný cit, čo dáva ľuďom nádej.

Nepotrebujem dávať.

Nepotrebujem brať.

Potrebujem skutočný cit a nie, len sľub

Sľub, že zostaneš a neodídeš.

Bez rozlúčenia.

Neverím už v lásku, pod vplyvom alkoholu.

Neverím vyznaniam, pre záchranu seba samého.

Pocítil som.

Zažil som.

Uvidel som, nečistú lásku.

 

::Slnko vyjde zas::

Pozerám cez žalúzie, na svet vonku.

Pozerám z istotou, že ma nik nevidí.

Prichádza búrka, ktorá zmenu zanechá.

Prišla zmena, nie je ju vidieť.

Búrka všetko rada zmije.

Búrka zmije opäť všetko, zlé v nás.

Všetko v nás, opäť hnije.

Opäť to, treba zmenu.

Je, to v nás.

Kráčajúca postava, do prázdna.

Pokrytý temnotou, žiaru v sebe ukrýva.

Bojíme sa, tak budúcna.

Že, nás zmáha svet dneška.

Pozerám, cez žalúzie.

Dúfajúc, že uvidím raj.

Je, to o živote.

Ktorý, vedieme v sebe vraj.

Slnko sa, však snaží vyjsť.

Prečo pred ním, utekáte?

Nie je zlé, svetlom sa viesť.

Snažíme sa utiecť.

Zvykli sme si, na život bez úcty.

Zvykli sme si, na neúprimnosť ľudských duší.

Slnko vyjde zas.

Pokúsi sa, o to zas.

Rado by zanechalo, niečo v dobre v nás.

Čo, raz do seba zasejeme.

To u kvitne, raz.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?